Ekologické havárie a možnosti zeolitu
Nekontrolované uvoľnenie organických a anorganických znečisťujúcich látok do životného prostredia je potenciálnou hrozbou pre pôdu a kvalitu povrchových a podzemných vôd. Toxické látky sa často dostávajú do rastlín, živočíchov a potravinového reťazca. Sanácie kontaminovaných pôd a vodných plôch je nielen jedným z najdôležitejších zameraní environmentálnej politiky v priemyselných krajinách, ale jej opodstatnenosť rastie aj v rozvojových krajinách.
V posledných rokoch boli rôzne prírodné a nízko nákladové sorbenty testované a použité na sorpciu organických a anorganických nečistôt pochádzajúcich zo znečistených oblastí. Schopnosť týchto materiálov na odstránenie rôznych znečisťujúcich látok a ich potenciálne využitie sú predmetom mnohých výskumných programov. Takouto testovanou prírodninou je aj minerál zeolit.
Kryštalochemické vlastnosti zeolitu
Minerály zeolitovej skupiny sa vyznačujú výnimočnými chemickými a fyzikálnymi vlastnosťami. Schopnosť zeolitu výmeny iónov, jeho adsorpčné a katalytické vlastnosti ho zaraďujú k zaujímavým environmentálnym nerastným surovinám. V kryštálovej alumosilikátovej štruktúrnej mriežke zeolitu sú prítomné aj niektoré vymeniteľné katióny chemických elementov a nakoniec je to dôležitá prítomnosť zeolitovej vody. Minerály zeolitovej skupiny vodnatých alumokremičitanov sú budované mnohými rozdielnymi kryštálovými štruktúrami. Pre každú z nich je charakteristická prítomnosť veľkého množstva otvorených pórov či dutiniek. A práve táto porézna mikroštruktúra zohráva jednu z kľúčových úloh aj pri využití zeolitu ako adsorpčného média pri znižovaní následkov ekologických havárií.
Zeolit a jeho výnimočnosť
Vzhľadom k veľkému adsorpčnému povrchu, vysokej kapacite pre výmenu katiónov, nízkej cene, častej prítomnosti v prírodných geologických podmienkach, je zeolit jednou z adsorpčných alternatív pri riešení ekologických havárií. Vhodne aplikovaný substrát na báze prírodného zeolitu môže úspešne zabrániť uvoľneniu kontaminantu, najmä v podobe ťažkých kovov, do životného prostredia. Dôležité je stanoviť v konkrétnych terénnych podmienkach charakter biologickej dostupnosti určitého znečistenia. Takéto poznanie je kľúčom k voľbe a aplikácií konkrétnych sanačných technológií. Imobilizácia a fixácia znečisťujúcej látky na zvolený sorbent však môže byť len dočasná. Kontaminanty môžu byť opäť mobilné a koreňom rastlín k dispozícii v priebehu času. A platí to aj v prípade zeolitu ako adsorpčného substrátu. Úspešné používanie prírodných sorbentov na báze zeolitu je všeobecnosti podmienené sorpčno-desorpčnou reakciou. Pre zlepšenie sanačných stratégií, zhodnotenie rizík a lepšie predpovedanie mobility kontaminantov je rozhodujúce pochopenie mechanizmu sorpčno-desorpčnej reakcie. Vyžaduje to dobrú znalosť reverzibility alebo nezvratnosti sorbovaného kontaminantu na adsoprčný povrch zeolitu.
Nekontrolované uvoľnenie organických a anorganických znečisťujúcich látok do životného prostredia je potenciálnou hrozbou pre pôdu a kvalitu povrchových a podzemných vôd. Toxické látky sa často dostávajú do rastlín, živočíchov a potravinového reťazca. Sanácie kontaminovaných pôd a vodných plôch je nielen jedným z najdôležitejších zameraní environmentálnej politiky v priemyselných krajinách, ale jej opodstatnenosť rastie aj v rozvojových…